Čo predstavuje značka NPK v súvislosti s hnojivami a čo znamenajú čísla nasledujúce po tomto označení?

Vždy keď si zakúpite hnojivo na úžitkové alebo okrasné rastliny, na obale si môžete všimnúť označenie NPK. Táto skratka znamená, že dané hnojivo obsahuje všetky tri najdôležitejšie makroprvky pre rastliny: Dusík (N), Fosfor (P) a Draslík (K).

Okrem tejto skratky sú pri písmenách NPK uvedené aj čísla, napr. 10-6-8, ktoré označujú percentuálny podiel hmotnosti jednotlivých makroprvkov na celkovej hmotnosti hnojiva. V uvedenom príklade by označenie hnojiva NPK 10-6-8 znamenalo 10%-ný podiel dusíka, 6%-ný podiel fosfátu (P₂O₅) a 8%-ný podiel oxidu draselného (K₂O) na celkovej hmotnosti hnojiva. Podľa takejto značky je možné teda stanoviť nielen pomer jednotlivých makroprvkov ale aj ich koncentráciu v hnojive, ktorá môže byť rôzna v rôznych typoch hnojív.

Prečo práve Dusík, Fosfor a draslík?

Okrem NPK sú pre rastliny dôležité aj iné prvky (makroprvky: vápnik (Ca), horčík (Mg), Síra (S) a mikroprvky: železo (F), bór (B), chlór (Cl), mangán (Mn), zinok (Zn), meď (Cu), molibdén (Mo) a nikel (Ni)), avšak práve dusík, fosfor a draslík sú pre rast a rozvoj najdôležitejšie a rastliny ich využívajú vo výrazne väčšom množstve ako iné prvky.

Dusík

Dusík je najdôležitejším živinou, nevyhnutnou pre rast rastlín. Dôvodom je najmä jeho prítomnosť v proteínoch, ktoré predstavujú funkčné zložky tiel rastlín. Je preto dôležitý pre správny rast a jeho najväčšie koncentrácie sa nachádzajú v najviac rastúcich častiach rastliny (konce výhonkov, listy). Dusík je preto hlavnou súčasťou hnojív a jeho pomer je vyšší v trávnikových hnojivách, prípadne v hnojivách pre listovú zeleninu a všetky rastliny u ktorých je prioritou tvorba zelenej hmoty.

Nedostatok dusíka spôsobuje zastavenie rastu rastliny, no takisto zožltnutie listov/ihličia hlavne v spodnej časti rastliny. Pri nedostatku dusíka listy väčšinou žltnú celé, bez výrazného žilnatenia.

Hnojivá s vysokým obsahom dusíka majú jeho výrazný podiel v označení NPK: napr. 15-5-7

Fosfor

Fosfor je dôležitý pre energetický metabolizmus a rastliny tento prvok využívajú aj na reguláciu rastu a pri rozvoji koreňovej sústavy. Fosfor je tiež dôležitý pri tvorbe kvetov a plodov rastlín. Nedostatok fosforu sa prejavuje rastom menších a menej početných listov ako aj ich neskorším vyzrievaním.

Typickým príznakom nedostatku fosforu sú tmavofialové fľaky na listoch rastlín, spôsobené hromadením uhľovodíkov v rastlinách.

Výrazný podiel fosforu v označení NPK môže vyzerať takto: 6-12-8

Draslík

Draslík zohráva kľúčovú úlohu v regulácii príjmu a výdaju vody ako aj v regulácii rastu. Tento prvok je rozhodujúci v procese kvitnutia a tvorby plodov rastlín, ako aj vyzrievania rastlinných pletív.

Nedostatok draslíka sa prejavuje zožltnutím koncov listov, menším vzrastom a podpriemernou tvorbou plodov nízkej kvality.

Vysoký obsah draslíka majú napríklad hnojivá na plodovú zeleninu, hnojivá na podporu kvitnutia okrasných rastlín, prípadne jesenné hnojivá určené na zvýšenie odolnosti rastlín proti mrazom. Výrazný podiel v označení NPK môže vyzerať takto: 8-4-15

Kedy použiť rôzne pomery N-P-K?

Užitočný pomer dusíka, fosforu a draslíka je rôzny pre rôzne druhy rastlín ako aj pre rôzne ročné obdobia. Vysoký podiel dusíka je najdôležitejší v jarnom období, kedy rastliny rýchlo rastú, zatiaľ čo vyšší podiel fosforu a draslíka je najpotrebnejší v neskoršom období, kedy rastliny produkujú kvety a plody. V jeseni sú pre rastliny najdôležitejšie hnojivá s nízkym podielom dusíka a vysokým obsahom draslíka na vyzrievanie pletív a zvyšovanie odolnosti proti mrazom.

Z pohľadu druhov rastlín je vysoký obsah dusíka potrebný predovšetkým pre rastliny, pri ktorých je prioritou rast listovej plochy. Z tohto dôvodu je väčší podiel dusíka a teda vyššie prvé číslo v NPK označení možné nájsť v trávnikových hnojivách, v hnojivách na listovú zeleninu, prípadne v štartovacích hnojivách. Paradajky, paprika a iné druhy plodovej zeleniny tiež potrebujú dusík, no na tvorbu plodov vo väčšej miere spotrebovávajú fosfor a draslík. Vyšší podiel draslíka je prítomný aj vo väčšine hnojív pre kvitnúce okrasné rastliny.

Okrem základných makroprvkov NPK môžu hnojivá obsahovať aj iné prvky ako napríklad hnojivá pre azalky a citrusy s vyšším obsahom železa, prípadne hnojivá na okrasné dreviny s obsahom horčíka podporujúceho vyfarbenie rastlín.

Aké je vyvážené NPK hnojivo?

Rastliny nevyužívajú prvky N, P a K v rovnakom množstve a ich pomer v hnojive by to mal zohľadňovať. Z tohto dôvodu by si mali pestovatelia vyberať hnojivá s vyváženým pomerom NPK. Pre drvivú väčšinu rastlín je vyváženým pomerom živín v hnojive (N-P-K) 3-1-2, prípadne násobky tohto pomeru ako napr. 6-2-4 alebo 9-3-6. Vyváženým hnojivom teda nie je hnojivo s rovnakými hodnotami N-P-K ako napríklad 10-10-10. Pri použití takéhoto hnojiva hrozí kumulácia nevyužitých prvkov v pôde a ich potenciálna toxicita pre rastliny a pôdne organizmy. Pri používaní hnojív s nesprávnym pomerom najčastejšie dochádza ku kumulácii fosforu v pôde, ktorý má vo zvýšených koncentráciách na rastliny negatívny vplyv.

Pomer spotrebovaných živín rastlinami závisí aj od druhu a fázy rastu rastliny, ročného obdobia a iných podmienok. Klíčiace rastliny na jar využívajú najmä dusík, pričom ich spotreba fosforu a draslíka je pomerne nízka. Naopak potreba dusíka u dospelých rastlín klesá a zvyšuje sa spotreba fosforu a draslíka pri produkcii kvetov a plodov. V priemere je však vyváženým pomerom NPK už spomenutý podiel 3-1-2.  

NPK v syntetických a prírodných hnojivách

Dusík, fosfor a draslík sú primárnou súčasťou syntetických (minerálnych) ako aj prírodných hnojív. Rozdiel je väčšinou vo vyššej koncentrácii NPK v syntetických hnojivách, priemyselne vytvorených pomocou chemických reakcií. Prírodné hnojivá pozostávajú z materiálov akými sú hnoj, guáno, rohovina, schránky kôrovcov alebo telá rastlín a živočíchov. V prípade prírodných hnojív hodnoty NPK spravidla neprekračujú hodnoty 10, zatiaľ čo minerálne hnojivá môžu presahovať aj hodnoty vyššie ako 20.

Rozdiel je takisto vo vstrebateľnosti, keďže syntetické hnojivá sú pre rastliny dostupné ihneď, pričom živiny obsiahnuté v prírodných hnojivách sú uvoľňované postupne a až po zohriatí pôdy po zime. Dôsledkom postupného uvoľňovania nie sú prírodné hnojivá náchylné na vyplavovanie živín prípadným dažďom ako je to v prípade syntetických hnojív, ktoré tým môžu spôsobiť kontamináciu spodných vôd.

Čo okrem zložiek NPK hnojivá obsahujú?

Dusík, fosfor ani draslík sa prirodzene nevyskytujú ako čisté prvky ale len v zlúčeninách s inými prvkami. Takýmito zlúčeninami sú napríklad močovina, síran draselný, superfosfát, síran amónny a ďalšie. Okrem prvkov NPK teda hnojivá obsahujú najmä prvky akými sú kyslík (O), uhlík (C), síra (S) a vodík (H)