Všetky rastliny potrebujú pre svoj rast a fungovanie životných funkcií dostatok živín a svetla. Medzi najdôležitejšie prvky, ktoré rastliny potrebujú, patria makroprvky uhlík (C), kyslík (O), vodík (H), dusík (N), fosfor (P), draslík (K), síra ()S, vápnik (Ca), horčík (Mg) a železo (Fe). Zatiaľ čo uhlík, kyslík a vodík rastliny dokážu absorbovať zo vzduchu a z vody, ďalšie makro a mikroprvky vstrebávajú z pôdy. V prípade nedostatku niektorého z makroprvkov v pôde rastliny nedokážu naplno využívať svoj potenciál a prejaví sa to na ich raste a zdraví.   

Dôležitá je najmä vyváženosť živín v hnojive

Z makroprvkov rastliny využívajú v najväčšom množstve dusík, fosfor a draslík a preto sú tieto prvky NPK hlavnou súčasťou väčšiny hnojív. Známe sú aj pod označením NPK hnojivá, pričom čísla nasledujúce označenie NPK zodpovedajú percentu týchto živín z celkovej hmotnosti hnojiva.  NPK hnojivá môžu obsahovať rôzny pomer týchto prvkov, no pre väčšinu rastlín predstavuje vyvážené hnojivo pomer N-P-K 3-1-2, prípadne násobky tohto pomeru (6-2-4, 9-3-6, atď.)

Potrebný pomer N-P-K závisí od druhu a rastovej fázy rastlín, pôdneho zloženia ako aj od ročného obdobia. Napríklad trávnikové hnojivá obsahujú vyšší podiel dusíka na podporu rastu, zatiaľ čo rastliny pestované na produkciu kvetov a plodov potrebujú viac fosforu a draslíka.

Prírodné vs syntetické hnojivá

Za prírodné hnojivá môžeme považovať všetky hnojivá získané z prírodných surovín, alebo hnojivá, ktoré sa nevyrábajú synteticky. Príkladom prírodných hnojív sú hnoj, guáno, kompost, elementárna síra, drvený vápenec, krvná a kostná múčka, rohovina a podobné materiály. Výhodou prírodných hnojív je ich prirodzené zloženie, ktoré okrem postupného uvoľňovania živín pre rastliny, vyživujú aj pôdnu mirkoflóru a z dlhodobého hľadiska zvyšujú úrodnosť pôdy. Živiny sa z prírodných hnojív uvoľňujú postupne následkom ich rozkladu za pomoci pôdnych mikroorganizmov, takže pri ich bežnom použití nehrozí ich nadmerná kumulácia v pôde.

Syntetické hnojivá známe aj ako minerálne hnojivá sú naproti tomu vyrábané chemickým priemyslom. Vyznačujú sa vyššou koncentráciou, rýchlou vstrebateľnosťou rastlinami aj pri nízkych teplotách pôdy, nižšou cenou a praktickým použitím. Nevýhodou minerálnych hnojív je, že nevyživujú pôdne mikroorganizmy tak dobre ako prírodné hnojivá a v dlhodobom horizonte majú tendenciu znižovať pH pôdy, čo môže mať negatívny efekt na rozmanitosť pôdnej mikroflóry a na úrodnosť pôdy.  S minerálnymi hnojivami je spojené aj vyššie riziko kumulácie nevyužitých látok v pôde a kontaminácia vodných tokov a podzemných vôd pri ich nadmernom použití.  

Prírodné hnojivá ≠ Organické hnojivá

Prírodné hnojivá sa často označujú aj pojmom organické hnojivá, no nie je tomu tak vždy. V chémii sa totižto za organické zlúčeniny považujú všetky látky, ktoré obsahujú výlučne prvky uhlík a vodík a za deriváty organických zlúčenín všetky látky, ktoré okrem týchto prvkov obsahujú aj niektoré z prvkov kyslík, dusík, síra, fosfor a halogény. Za takéto organické zlúčeniny sa považujú všetky látky bez ohľadu na to či boli pripravené synteticky alebo majú prírodný pôvod. Príkladom môže byť močovina (NH₂–CO–NH₂), ktorá je prirodzeným odpadovým produktom živočíchov, no zároveň sa môže produkovať priemyselnou syntézou. Priemyselne vyrábaná močovina je najpoužívanejším hnojivom na svete a často sa označuje ako organické hnojivo aj napriek tomu, že ide o syntetický produkt. Aký je teda rozdiel medzi prírodnou a syntetickou močovinou ak ide o rovnakú látku? Rozdiel je najmä vo vyššej koncentrácii syntetickej močoviny a v kontaminantoch, ktoré môžu byť súčasťou syntetických hnojív kvôli nedokonalej priemyselnej výrobe.

Druhy hnojív podľa obsahu živín

Väčšina hnojív, či už prírodných alebo syntetických, obsahuje najmä prvky N-P-K a to v rôznych pomeroch. Okrem vyváženého pomeru NPK 3-1-2 pre väčšinu rastlín sa používajú aj hnojivá s vyšším obsahom dusíka na podporu rastu zelenej hmoty, prípadne s vyšším obsahom fosforu a draslíka na podporu kvitnutia a tvorby plodov a jesenného vyzrievania pletív.

V prípade prírodných hnojív, ktoré svoje živiny uvoľňujú postupne je vhodnejšie využívať hnojivá s už spomenutým vyváženým pomerom N-P-K, zatiaľ čo v prípade syntetických hnojív s rýchlejším uvoľňovaním je možné ich zloženie meniť podľa ročného obdobia – na jar s vyšším obsahom dusíka a neskôr počas sezóny s vyšším obsahom fosforu a draslíka.

Hnojivá často obsahujú okrem N-P-K aj iné makroprvky (síra, vápnik, horčík, železo) podľa špecifických potrieb rôznych druhov rastlín a zloženia pôdy. Napríklad vyšší podiel železa je potrebný pre zdravý rast citrusov a horčík a vápnik je vo väčšej miere potrebný pre plodovú zeleninu a všetky rastliny pestované na piesčitých, kyslých pôdach.

Špeciálne druhy hnojív

Hnojivo na trávnik

Keďže tráva sa častým kosením udržiava v neustálej rastovej fáze, trávnik má špecifické nároky na živiny. Trávnikové hnojivá obsahujú spravidla vyšší pomer dusíka napr. 20-5-10, no často obsahujú aj horčík, železo a síru.

Hnojivá na čučoriedky a kyslomilné rastliny

Čučoriedky, rododendrony, azalky, vresy a iné kyslomilné rastliny potrebujú okrem vyváženého pomeru živín NPK 3-1-2 a horčíka aj nižšie pH substrátu. Hnojivo na kyslomilné rastliny preto často obsahuje aj okyslovač v podobe elementárnej síry.

Hnojivá na muškáty, ruže a iné kvitnúce rastliny

Kvitnúce rastliny vo väčšej miere spotrebúvajú fosfor a draslík a z tohto dôvodu sú pre ne vhodné hnojivá s rovnakým pomerom N-P-K napr. 5-5-5. Čatou zložkou hnojív pre kvitnúce rastliny je aj horčík.

Hnojivo na orchydey

Orchydeám a iným epifytickým rastlinám je potrebné dodávať živiny v tekutej forme, keďže nerastú v substráte. Takýmto rastlinám vyhovuje častejšie hnojenie hnojivom s nižšou koncentráciou živín a to v rovnakom pomere živín napríklad NPK 3-3-3 čo predstavuje nižší obsah dusíka a vyšší obsah fosforu na podporu kvitnutia.

Hnojivo na kaktusy a sukulenty

Kaktusy sú charakteristické svojím pomalým rastom, čo by malo odrážať aj hnojivo určené pre sukulentné druhy, ktoré má zvyčajne nižší obsah dusíka napr. NPK 2-7-7  

Hnojivo na citrusy

Citrusy sú charakteristické vyššími nárokmi na prísun železa. Hnojivo na citrusy by preto malo obsahovať okrem vyváženého pomeru NPK 6-2-4 aj železo vstrebateľnej forme.

Hnojivo na zemiaky

Typickým znakom hnojív na zemiaky je vyšší podiel draslíka, ktorý pomáha pri formovaní hľúz. Vhodným pomerom NPK na zemiaky je 10-5-15, prípadne iná koncentrácia NPK v rovnakom pomere. Hnojivá na zemiaky často obsahujú aj horčík.

Hnojivo na cesnak a cibuľu

Hnojivá na cesnak a cibuľu sú pomerom NPK podobné hnojivám na zemiaky, čiže 10-5-15, z dôvodu vyššej potreby draslíka. 

Hnojivo na jahody

Ideálnym pomerom NPK pre jahody je 2-1-2 a jeho násobky. Pre zdravý rast a produkciu plodov často obsahujú hnojivá na jahody aj horčík a vápnik

Hnojivo na tuje a ihličnany

Špecifikom hnojív na tuje a ihličnany je nižší podiel dusíka a vyšší podiel draslíka NPK 2-1-3 a násobky tohto pomeru, ako aj prídavok horčíka v hnojive.  

Na záver

Či už siahnete po prírodných alebo syntetických hnojivách, najdôležitejšia je vyváženosť použitého hnojiva, ktorá pre väčšinu rastlín znamená pomer NPK 3-1-2. V ideálnom prípade je prospešný aj rozbor pôdy, ktorý vám napovie ktoré živiny v nej chýbajú. V prípade nevyvážených hnojív zohľadňujte potreby konkrétnych rastlín a ročného obdobia.  Vyšší pomer dusíka v hnojive je potrebný pre rastliny s intenzívnym rastom a na začiatku pestovateľskej sezóny, kedy rastliny najviac investujú do rastu. Vyšší pomer fosforu je prospešný pre kvitnúce a plodiace rastliny a vyšší pomer draslíka je dôležitý pre správne vyzrievanie plodov a pletív rastlín v neskorších fázach pestovateľskej sezóny.