Ako si vybrať správne hnojivo

Všetky rastliny potrebujú pre svoj rast a fungovanie životných funkcií dostatok živín a svetla. Medzi najdôležitejšie prvky, ktoré rastliny potrebujú, patria makroprvky uhlík (C), kyslík (O), vodík (H), dusík (N), fosfor (P), draslík (K), síra ()S, vápnik (Ca), horčík (Mg) a železo (Fe). Zatiaľ čo uhlík, kyslík a vodík rastliny dokážu absorbovať zo vzduchu a z vody, ďalšie makro a mikroprvky vstrebávajú z pôdy. V prípade nedostatku niektorého z makroprvkov v pôde rastliny nedokážu naplno využívať svoj potenciál a prejaví sa to na ich raste a zdraví.
Dôležitá je najmä vyváženosť živín v hnojive
Z makroprvkov rastliny využívajú v najväčšom množstve dusík, fosfor a draslík a preto sú tieto prvky NPK hlavnou súčasťou väčšiny hnojív. Známe sú aj pod označením NPK hnojivá, pričom čísla nasledujúce označenie NPK zodpovedajú percentu týchto živín z celkovej hmotnosti hnojiva. NPK hnojivá môžu obsahovať rôzny pomer týchto prvkov, no pre väčšinu rastlín predstavuje vyvážené hnojivo pomer N-P-K 3-1-2, prípadne násobky tohto pomeru (6-2-4, 9-3-6, atď.)
Potrebný pomer N-P-K závisí od druhu a rastovej fázy rastlín, pôdneho zloženia ako aj od ročného obdobia. Napríklad trávnikové hnojivá obsahujú vyšší podiel dusíka na podporu rastu, zatiaľ čo rastliny pestované na produkciu kvetov a plodov potrebujú viac fosforu a draslíka.
Prírodné vs syntetické hnojivá
Za prírodné hnojivá môžeme považovať všetky hnojivá získané z prírodných surovín, alebo hnojivá, ktoré sa nevyrábajú synteticky. Príkladom prírodných hnojív sú hnoj, guáno, kompost, elementárna síra, drvený vápenec, krvná a kostná múčka, rohovina a podobné materiály. Výhodou prírodných hnojív je ich prirodzené zloženie, ktoré okrem postupného uvoľňovania živín pre rastliny, vyživujú aj pôdnu mirkoflóru a z dlhodobého hľadiska zvyšujú úrodnosť pôdy. Živiny sa z prírodných hnojív uvoľňujú postupne následkom ich rozkladu za pomoci pôdnych mikroorganizmov, takže pri ich bežnom použití nehrozí ich nadmerná kumulácia v pôde.
Syntetické hnojivá známe aj ako minerálne hnojivá sú naproti tomu vyrábané chemickým priemyslom. Vyznačujú sa vyššou koncentráciou, rýchlou vstrebateľnosťou rastlinami aj pri nízkych teplotách pôdy, nižšou cenou a praktickým použitím. Nevýhodou minerálnych hnojív je, že nevyživujú pôdne mikroorganizmy tak dobre ako prírodné hnojivá a v dlhodobom horizonte majú tendenciu znižovať pH pôdy, čo môže mať negatívny efekt na rozmanitosť pôdnej mikroflóry a na úrodnosť pôdy. S minerálnymi hnojivami je spojené aj vyššie riziko kumulácie nevyužitých látok v pôde a kontaminácia vodných tokov a podzemných vôd pri ich nadmernom použití.
Prírodné hnojivá ≠ Organické hnojivá
Prírodné hnojivá sa často označujú aj pojmom organické hnojivá, no nie je tomu tak vždy. V chémii sa totižto za organické zlúčeniny považujú všetky látky, ktoré obsahujú výlučne prvky uhlík a vodík a za deriváty organických zlúčenín všetky látky, ktoré okrem týchto prvkov obsahujú aj niektoré z prvkov kyslík, dusík, síra, fosfor a halogény. Za takéto organické zlúčeniny sa považujú všetky látky bez ohľadu na to či boli pripravené synteticky alebo majú prírodný pôvod. Príkladom môže byť močovina (NH2–CO–NH2), ktorá je prirodzeným odpadovým produktom živočíchov, no zároveň sa môže produkovať priemyselnou syntézou. Priemyselne vyrábaná močovina je najpoužívanejším hnojivom na svete a často sa označuje ako organické hnojivo aj napriek tomu, že ide o syntetický produkt. Aký je teda rozdiel medzi prírodnou a syntetickou močovinou ak ide o rovnakú látku? Rozdiel je najmä vo vyššej koncentrácii syntetickej močoviny a v kontaminantoch, ktoré môžu byť súčasťou syntetických hnojív kvôli nedokonalej priemyselnej výrobe.
Druhy hnojív podľa obsahu živín
Väčšina hnojív, či už prírodných alebo syntetických, obsahuje najmä prvky N-P-K a to v rôznych pomeroch. Okrem vyváženého pomeru NPK 3-1-2 pre väčšinu rastlín sa používajú aj hnojivá s vyšším obsahom dusíka na podporu rastu zelenej hmoty, prípadne s vyšším obsahom fosforu a draslíka na podporu kvitnutia a tvorby plodov a jesenného vyzrievania pletív.
V prípade prírodných hnojív, ktoré svoje živiny uvoľňujú postupne je vhodnejšie využívať hnojivá s už spomenutým vyváženým pomerom N-P-K, zatiaľ čo v prípade syntetických hnojív s rýchlejším uvoľňovaním je možné ich zloženie meniť podľa ročného obdobia – na jar s vyšším obsahom dusíka a neskôr počas sezóny s vyšším obsahom fosforu a draslíka.
Hnojivá často obsahujú okrem N-P-K aj iné makroprvky (síra, vápnik, horčík, železo) podľa špecifických potrieb rôznych druhov rastlín a zloženia pôdy. Napríklad vyšší podiel železa je potrebný pre zdravý rast citrusov a horčík a vápnik je vo väčšej miere potrebný pre plodovú zeleninu a všetky rastliny pestované na piesčitých, kyslých pôdach.
Špeciálne druhy hnojív
Hnojivo na trávnik
Keďže tráva sa častým kosením udržiava v neustálej rastovej fáze, trávnik má špecifické nároky na živiny. Trávnikové hnojivá obsahujú spravidla vyšší pomer dusíka napr. 20-5-10, no často obsahujú aj horčík, železo a síru.
Hnojivá na čučoriedky a kyslomilné rastliny
Čučoriedky, rododendrony, azalky, vresy a iné kyslomilné rastliny potrebujú okrem vyváženého pomeru živín NPK 3-1-2 a horčíka aj nižšie pH substrátu. Hnojivo na kyslomilné rastliny preto často obsahuje aj okyslovač v podobe elementárnej síry.
Hnojivá na muškáty, ruže a iné kvitnúce rastliny
Kvitnúce rastliny vo väčšej miere spotrebúvajú fosfor a draslík a z tohto dôvodu sú pre ne vhodné hnojivá s rovnakým pomerom N-P-K napr. 5-5-5. Čatou zložkou hnojív pre kvitnúce rastliny je aj horčík.
Hnojivo na orchydey
Orchydeám a iným epifytickým rastlinám je potrebné dodávať živiny v tekutej forme, keďže nerastú v substráte. Takýmto rastlinám vyhovuje častejšie hnojenie hnojivom s nižšou koncentráciou živín a to v rovnakom pomere živín napríklad NPK 3-3-3 čo predstavuje nižší obsah dusíka a vyšší obsah fosforu na podporu kvitnutia.
Hnojivo na kaktusy a sukulenty
Kaktusy sú charakteristické svojím pomalým rastom, čo by malo odrážať aj hnojivo určené pre sukulentné druhy, ktoré má zvyčajne nižší obsah dusíka napr. NPK 2-7-7
Hnojivo na citrusy
Citrusy sú charakteristické vyššími nárokmi na prísun železa. Hnojivo na citrusy by preto malo obsahovať okrem vyváženého pomeru NPK 6-2-4 aj železo vstrebateľnej forme.
Hnojivo na zemiaky
Typickým znakom hnojív na zemiaky je vyšší podiel draslíka, ktorý pomáha pri formovaní hľúz. Vhodným pomerom NPK na zemiaky je 10-5-15, prípadne iná koncentrácia NPK v rovnakom pomere. Hnojivá na zemiaky často obsahujú aj horčík.
Hnojivo na cesnak a cibuľu
Hnojivá na cesnak a cibuľu sú pomerom NPK podobné hnojivám na zemiaky, čiže 10-5-15, z dôvodu vyššej potreby draslíka.
Hnojivo na jahody
Ideálnym pomerom NPK pre jahody je 2-1-2 a jeho násobky. Pre zdravý rast a produkciu plodov často obsahujú hnojivá na jahody aj horčík a vápnik
Hnojivo na tuje a ihličnany
Špecifikom hnojív na tuje a ihličnany je nižší podiel dusíka a vyšší podiel draslíka NPK 2-1-3 a násobky tohto pomeru, ako aj prídavok horčíka v hnojive.
Na záver
Či už siahnete po prírodných alebo syntetických hnojivách, najdôležitejšia je vyváženosť použitého hnojiva, ktorá pre väčšinu rastlín znamená pomer NPK 3-1-2. V ideálnom prípade je prospešný aj rozbor pôdy, ktorý vám napovie ktoré živiny v nej chýbajú. V prípade nevyvážených hnojív zohľadňujte potreby konkrétnych rastlín a ročného obdobia. Vyšší pomer dusíka v hnojive je potrebný pre rastliny s intenzívnym rastom a na začiatku pestovateľskej sezóny, kedy rastliny najviac investujú do rastu. Vyšší pomer fosforu je prospešný pre kvitnúce a plodiace rastliny a vyšší pomer draslíka je dôležitý pre správne vyzrievanie plodov a pletív rastlín v neskorších fázach pestovateľskej sezóny.